IMMACULATA (Pamätník na hlad, vojny a mor)

 
 

 

Miesto: Hlavná ulica
Posvätný stĺp zdobili dodnes viditeľné dedikačné nápisy so zlátením vypaľovanom v ohni. Jeden z nich, na čelnej strane stĺpa, držia ajeli. Jeho latinský text je nasledujúci:

S. MARIA
T. IOSEPH, S. SEBASTIANE
U. LADISLAE UT
A. FAME, PESTE, BELLO ET CUNC-
TIS MALIC
PRAESERVEMUR, LIBEREMUR
INTERCEDITE PRO NOBIS APUD
DEUM
CUI
LAUS, HONOR, GLORIA
IN SAECULA. MDCCXXIII

V preklade znamená: Svätá Mária, svätý Jozef, svätý Sebastián, svätý Ladislav - ochraňujte nás a osloboďte más od hladu, moru, vojen a každého zla, orodujte za nás u Boha, ktorému (nech je) chvála, česť a sláva na veky vekov. 1772

Na každej strane "trilobu" je na okrúhlej kovovej platni po jednej latinskej zdravici. Ich texty sú: "AVE FILIA DEI PATRIS" (Zdravas dcéra Boha Otca). "AVE MATER DEI FILLI" (Zdravas Matka Syna Božieho) a "AVE SPONSA SPIRITUS SANCTI" (Zdravas Nevesta Ducha Svätého).

Po pravej a ľavej strane týchto oválov, na podlhovastých troch stranách podstavca, bol nápis obsahujúci údaje o čase výstavby monumentu. Preklad z latinčiny znie takto:

Za pontifikátu pápeža Onocenta XIII., za vlády rímskonemeckého cisára a uhorského kráľa Karola VI., bol z verejných zbierok a zbožného úsilia k Božej sláve a úcte Panny Márie a svätých patrónov, pre potrebu verejnej zbožnosti a na večnú pamiatku postavený tento pamätný stľp Nepoškvrnenej panny"

Autori: staviteľ Tornyossy Tomáš, sochár Šimon Grimming
Materiál: z rôznych zdrojov (levočský kameň, jágersky kameň, kameň z Komlósu, prešovský kameň)
Vznik: r. 1720-1723
 

IMMACULATA - Súsošie na mieste niekdajšieho popraviska, postavené na pamiatku vojen a moru v rokoch 1720-1723, staviteľom Tomášom Tornyossym a sochárom Šimonom Grimmingom. Pomník bol reštaurovaný r. 1908, doplnený kópiami pôvodných sôch sv. Michala, Margity, Alžbety a archanjela Gabriela. V II. svetovej vojne bol pomník poškodený a v r. 1954 reštaurovaný V. Löfflerom a D. Gavorom. V r. 1996-98 prebehla rekonštrukcia vo firme ESO, Cvacho a Kolnik v spolupráci s historikom umenia Gabrielom Kládekom.

Prameň: Elena Kolivošková - Pamätníky mesta Košice - VKJB 1999