PAMÄTNÁ TABUĽA JÁNOVI BOCATIOVI

foto:J. KERNER

Po štúdiách v Sasku prišiel v 80. rokoch 16. storočia na Slovensko, učil v Banskej Štiavnici, na Spiši a v Prešove. V r. 1599 prijal pozvanie do Košíc, kde pôsobil ako rektor gymnázia. Neskoršie (r.1603) sa stal richtárom Košíc. Keď v roku 1604 na rozkaz cisára Rudolfa II. násilím zobrali protestantom kostol sv. Alžbety pre Jágerskú kapitulu, odišiel protestovať proti tomuto činu k cisárovi do Prahy. Jeho cesta bola neúspešná, a tak vstúpil do služieb Štefana Bocskaya a zúčastnil sa protihabsburského povstania. V r.1606 uskutočnil diplomatickú misiu do Nemecka s cieľom získať podporu nemeckých protestantských panovníkov. Jeho cesta sa skončila vo väzení v Prahe, kde strávil päť rokov. Po návrate do Košíc sa venoval pedagogickej činnosti. V roku 1613 prijal pozvanie Gabriela Bethlena do Alba Julie a pôsobil tam ako tajný radca a knihovník. Zomrel r.1621 na jednej z diplomatických ciest. Pochovaný je v Uherskom Brode. Plodná bola aj Bocatiova literárna tvorba. Písal poéziu v latinskom jazyku. Za oslavnú báseň na knieža Maximiliána mu cisár Rudolf II. udelil titul “Poeta laureatus caesareus” a povýšil ho do šľachtického stavu. Jeho najvýznamnejšia básnická zbierka sa volá “Hungaridos Libri poematum” a má nielen literárnu, ale aj historickú hodnotu. Z jeho básnického diela vyšla v slovenskom preklade V. Mihálika báseň o Vysokých Tatrách.

Prameň: Elena Kolivošková - Pamätné tabule mesta Košice - VKJB 1996